Ako som zvládla mega výzvu a 6 týždňov vôbec nesedela

02.03.2019

Kto by si nerád posedel, napríklad pri pokeci s kamarátmi :-)
Kto by si nerád posedel, napríklad pri pokeci s kamarátmi :-)

Dnešný článok je trošku netradičný a píšem ho s miernou dávkou nostalgie. Dnes sa totiž končí moja mega výzva - vydržať si 6 týždňov nesadnúť. Áno, presne vidím tie zhrozené pohľady, že čo som to za blázna, že som také niečo vymyslela. Aby som uviedla veci na pravú mieru, musím poznamenať, že som sa na ňu nedala dobrovoľne. Pripravil si ju pre mňa môj chrbátik. A keďže som v živote pre jeho spokojnosť urobila toho už mnoho, aj túto výzvu som prijala s odhodlaním bojovníka.

Počas sedu je na platničky vyvíjaný tlak až okolo 200 kg. Pre porovnanie, počas stoja je to 80 kg a počas ľahu na chrbte len 25kg. Sedenie teda možno považovať za činnosť, ktorá platničky vystavuje enormnej záťaži. Práve preto, obmedzenie dĺžky sedenia a naučenie sa správnej polohy sedu, predstavuje jeden zo základných pilierov boja proti bolestiam chrbtice. Po operácii chrbtice je dokonca sed na istú dobu zakázaný úplne. A tu sa práve dostávame k dôvodu mojej 6 týždňovej výzvy.


Správne sedenie pri PC (zdroj https://healthjade.com/sitting-posture/)
Správne sedenie pri PC (zdroj https://healthjade.com/sitting-posture/)


Keďže môj neposlušný chrbát si zákerne vyžiadal, aby sa zo mňa stala železná žena, čakalo na mňa 6 týždňov zákazu sedenia. V minulosti som už podobnú výzvu absolvovala so 4 týždňami, o to viac, mi 6 týždňov prišlo ako neskutočne dlhá doba. No keď sa teraz obzriem späť, musím povedať, že ani neviem, ako prešli.

A nechcem sa chváliť, ale som na seba tak trošku pyšná. Za celú dobu, sa mi nepodarilo ani raz pomýliť a pokúsiť sa sadnúť. A nie preto, že by to nešlo. Dostať sa do polohy sedu, problém nie je. Odskúšané, keďže sedieť na WC je povolené. Dobre, tým pádom klamem. Trošku som počas tej doby sedela, ak započítame čas strávený na WC, ale nebolo to žiadne čítanie románov či lustrovanie sociálnych sietí cez mobil. Len rýchle vykonanie čo je treba a poďme kade ľahšie.

Sed je prirodzenou súčasťou nášho života v mnohých situáciách
Sed je prirodzenou súčasťou nášho života v mnohých situáciách

Tých pár minút denne na WC, bol môj jediný kontakt so sedom za celú dobu. Inak žiadne sedenie pri jedení, vstávaní z postele, nič. Jedla som na štýl fastfoodu po stojačky a čo je vtipné, občas som si uvedomila, že dokonca prechádzajúci sa po kuchyni 😂. Už 6 týždeň ráno vstávam hore zadkom, inak sa z postele bez sedu dostať nedá, a napriek tomu, je každý môj deň plný dobrej nálady. 

Po nejakých troch týždňoch, som si uvedomila, že to všetko beriem akosi automaticky. Naučila som sa žiť bez sedenia, až mi teraz príde zvláštne, že si už môžem sadnúť. 

Jedinou nevýhodou celého toho nesedenia pre mňa bolo, že má človek problém dostať sa niekde ďalej mimo domu, keďže nemá ako cestovať.



Inak hodnotím toto obdobie ako obdobie, ktoré pomôže človeku vytvoriť nové zvyky. Naučí ho, že veľa vecí, nemusí vykonávať v sede a naozaj nemusí presediet dve tretiny dňa. A to ani v práci. Aj taká práca za počítačom sa už dnes dá vykonávať v stoji. Myslím, že okrem toho, že dôvodom nesedenia po operácii, je snaha o minimalizovanie záťaže na chrbticu, je to aj možnosť odučenia človeka od trávenia veľa času v sede. Predsa len, ak ku tomu pristupujete ozaj zodpovedne, po mesiaci sa už z tejto činnosti začne pre vás vytvárať zvyk.

A čo som vlastne chcela povedať týmto článkom, okrem chválenia sa 😁? No jednoducho to, že dlhodobé sedenie našej chrbtici neprospieva a snaha o jeho obmedzenie dá síce zabrať, no rýchlo sa vie z nej vypracovať zvyk.

Samozrejme, nehovorím o extréme, akým som si prešla teraz ja. Niektoré činnosti, napríklad to jedlo, sú bez sedenia poriadna otrava. No vytvorenie si zvyku v podobe obmedzenia času sedenia počas dňa, či krátkej prechádzky po hodine sedenia, je zvyk, ktorý sa vybudovať oplatí.