Zborovský hrad alebo ako som blúdila medzi cigánskymi chatrčami

29.08.2018

Zrúcaniny starých hradov ma odjakživa fascinovali. Približne rok dozadu som si povedala, že postupne zlozím všetky zrúcaniny hradov, ktoré na Slovensku máme. A veruže ich nie je málo, ale však do konca života ešte ďaleko. Vďaka mojej vášni, boli práve zrúcaniny prvé, čo som pozerala, keď som sa dozvedela o svojej mesačnej ceste na východ. 

Zborovský hrad sa nachádza kúsok od Bardejovských Kúpeľov, kde som bola ubytovaná a preto bol jasnou voľbou číslo 1, čo si počas svojich východňárskych potuliek nemôžem nechať ujsť. Postavili ho v 14. storočí a nakoľko bol v čase stavovských povstaní zbúraný, zachovali sa z neho len ruiny. 

iMeteo.sk
Zborovský hrad
Zborovský hrad

Na hrad sa dá dostať z dvoch okolitých dedín Zborov a Dlhá Lúka. Nakoľko sa rada túlam prírodou, vždy sa snažím, ak je to možné, naspäť vracať inou trasou. Preto som sa rozhodla, že cestu na hrad absolvujem z dedinky Zborov a nazad zídem do Dlhej Lúky. 

Z kúpeľov som sa do Zborova odviezla autobusom, zastávku tam majú všetky spoje smer Svidník. Po vystúpení z autobusu som ostala trošku dezorientovaná, pretože nikde som nevidela smerovník, ktorý by ma naviedol na cestu na hrad. Zapla som teda môjho verného kamaráta google mapy a snažila sa nájsť cestu k hradu. Navigácia ma zaviedla cez cigánske chatrče, naozaj škaredú typickú bordelársku cigánsku osadu, kde som našťastie nestretla žiadneho domorodca, k potoku. Pred sebou na druhej strane potoka som videla chodník, smerujúci hore na hradný kopec, avšak nikde žiadna lávka cez potok, nič. Vrátiť sa späť k cigánskym chatrčiam som odvahu nemala a tak som postupovala ďalej pozdĺž potoka. V tom si ma všimol milý domáci ujo, ktorý mi posunkom ukázal, ktorým smerom nájdem lávku cez potok. Pridala som do kroku a čochvíľa celá šťastná prebrodila potok. Následne som sa na druhej strane brehu vrátila smerom späť a napojila sa na chodník cez kopec, na ktorom sa postupne črtali obrysy hradu. Stupák to bol kvalitný, no pohľad dole na dolinu a krásny výhľad už po pár metroch bol dokonalou odmenou. 

Na hrad som vyliezla asi po 20 minútach šľapania. Areál hradu bol krásny, upravený a tabuľa za vstupnou bránou prezrádzala, že na hrade sa stále pracuje a nabádala ľudí, aby svojou maličkosťou pomohli aj oni. Odporúčam sa nikde neponáhľať a krásu areálu hradu si užiť pomaly v kľude a dosýta sa nabažiť krásnymi výhľadmi na okolitú krajinu, ktorú ponúka. No zároveň odporúčam dbať na bezpečnosť. Na hrade sa pracuje, takže na viacerých jeho častiach je postavené lešenie. Ja som si vďaka svojej nepozornosti dosť buchla hlavu a videla som nespočítateľné množstvo hviezdičiek, aj keď bol krásny slnečný deň. Taktiež výstup na niektoré vyššie časti hradu je pomerne strmý a nebezpečný a treba mu venovať všetku svoju pozornosť. Hrad ma svojou krásou upútal a v areáli som strávila niečo vyše hodiny. Spoznala som tu aj viacero milých ľudí, ktorí zablúdili na hrad zo vzdialenejšieho okolia SR, ako aj ja.

Dole z hradu som išla opačnou trasou, do spomínanej dediny Dlhá Lúka. Ide o nenáročnú cestičku cez les.  V dedine som bola za pár minút a cestou stretávala množstvo ľudí. Usúdila som, že táto trasa výstupu na hrad je menej náročná. Z Dlhej Lúky som sa vybrala peši do Bardejovských Kúpeľov. 

Celý môj výlet trval okolo 4 hodín a prešla som necelých 10km s minimálnym prevýšením, čo osobne považujem za akurátnu prechádzku. Preto ak niekto obľubuje túlanie sa rovnako ako ja, takýto prechod odporúčam. 

Páči sa mi štýl, akým hnutie na záchranu hradu pracuje na jeho obnove. Ak sa rozhodnete zablúdiť na východ SR, túto nenáročnú prechádzku na Zborovský hrad, by ste rozhodne vynechať nemali. Ak pôjdete na hrad z obce Dlhá Lúka, treba dať pozor, smerovníky vás budú navigovať na hrad Makovica, ako ho miestni nazývajú, ale ide o jeden a ten istý hrad. 

Ďalšie články